Ako hedžové fondy spôsobili finančnú krízu

0
71

Ako hedžové fondy spôsobili finančnú krízu

Skutočné dôvody finančnej krízy

Hedžové fondy zapríčinili finančnú krízu v roku 2008 tým, že zvyšovali riziko v bankovom sektore. Čo je ironické, keďže investori hedžujú s cieľom znížiť riziko. Používajú sofistikované overené investičné stratégie. Tie im umožňujú dozvedieť sa o individuálnych spoločnostiach viac ako priemerný investor. Skúmajú a využívajú trhy s akoukoľvek hodnotou. Vďaka tomu sú ceny podielov transparentnejšie. Hedžové fondy znižujú volatilitu na trhu znižovaním rizika.

Za mnohými hedžovými fondami stoja aktívni investori. Nakupujú dostatok podielov na to, aby boli zvolení do predstavenstva.  Spoločnosť ovplyvňujú natoľko, že ju môžu prinútiť kúpiť podiely späť a vylepšiť ich ceny. Môžu tiež prinútiť spoločnosť predať aktíva, ktoré zarábajú menej čím bude spoločnosť účinnejšia a ziskovejšia.

5 dôvodov, prečo sú hedžové fondy riskantné

Hedžové fondy riziko aj zvyšujú. Po prvé, ich využívanie úverov im umožňuje kontrolovať viac cenných papierov ako kedy iba nakupovali s dlhou pozíciou.  Používajú sofistikované deriváty, aby si požičali peniaze a viac investovali. Vytvorili vyššie zisky na dobrom trhu a väčšie straty na zlom trhu. Tým pádom bol vplyv každého poklesu väčší. Hedžové fondy zahŕňajú deriváty vrátane zmlúv, ktoré umožňujú menší manipulačný poplatok pri nákupe alebo predaji na stanovenej hodnote vo vopred určený dátum.

Môžu krátiť akcie, čo znamená to, že si od sprostredkovateľa požičajú akciu, aby ju mohli predať s tým, že sa zaviažu ju v budúcnosti vrátiť. Kupujú futures zmluvy, ktoré ich viažu nakupovať alebo predávať akcie, komodity alebo meny za dohodnutú cena v dohodnutom termíne. 

To spôsobilo značný nárast vplyvu hedžových fondov na trhu. Odhaduje sa, že kontrolujú až 10 % podielu na americkej burze, napríklad newyorskú burzu cenných papierov (NYSE), NASDAQ a BATS. Švajčiarska banka Credit Suisse odhaduje, že ich vplyv je ešte väčší. Môžu ovládať polovicu neworských a londýnskych búrz. (Zdroj:  „U.S. Regulators Grow Alarmed Over Hedge Fund Hotels,” International Herald Tribune, 1. január 2007.)

Keďže sa s nimi obchoduje každý deň, predstavujú 1/3 celkového denného obchodu na newyorskej burze (NYSE). Odhaduje sa, že 8 000 hedžových fondov pracuje na celosvetovej úrovni, väčšina z nich v USA. V štáte Connecticut je ich počet nadpriemerný.

Odborníci zistili, že  hedžové fondy pôsobia priaznivo na burzu. Ale ak bude zdroj ich kapitálu na nule, majú ničivé následky. (Zdroj: Charles Cao, Bing Liang, Andrew Lo, Lubomir Petrasek, “Hedge Fund Holdings and Stock Market Efficiency,” Federal Reserve Board, máj 2014.)

Po druhé, všetky používajú podobné kvantitatívne stratégie. Ich počítačové programy sú schopné nájsť podobné investičné príležitosti. Ovplyvňujú trh, tým že nakupujú rovnaké produkty, ako cenné papiere kryté hypotékami v rovnakom čase.  Ak narastú ceny, ostatné  programy sa spustia a vytvoria nákupné zoznamy, ktoré obsahujú rovnaké produkty.

Po tretie, hedžové fondy sa vo veľkom spoliehajú na krátkodobé financovanie trhovými inštrumentmi. Zvyčajne je to veľmi bezpečný spôsob ako získať peniaze na trhu, cenné papiere vydané významnými spoločnosťami alebo cenné papiere kryté aktívami. Hedžové fondy nakupujú a znova predávajú zväzky takýchto inštrumentov investorom, aby zarábali dostatok peňazí na udržanie aktívneho konta.  Zväzky sú deriváty, ktoré sa podobajú cenným papierom krytým aktívami.

Väčšinou to funguje dobre. Ale počas finančnej krízy začne mnoho investorov panikáriť do takej miery, že predajú aj tieto bezpečné inštrumenty a nakúpia 100 % garantované štátne pokladničné poukážky. Výsledkom je to, že hedžové fondy nemôžu zachovať svoje účty minimálneho krytia a sú prinútené predať všetky akcie za zľavnené ceny, čím podporujú pád trhu. Tým vytvorili 17. septembra 2008 špeciálne druhy otvorených peňažných trhov.

Hedžové fondy sú stále len veľmi málo regulované. Investovať sa môže bez dohľadu Komisie Spojených štátov amerických pre cenné papiere a burzu. Hedžové fondy, na rozdiel od podielových fondov, nemusia každý štvrťrok podávať správu o majetkoch. To znamená, že nikto nevie do čoho sa investuje.

Ako hedžové fondy vytvárajú bubliny aktív

Najbohatší majiteľ hedžových fondov na svete, George Soros, tvrdí, že hedžové fondy ovplyvňujú burzu spätnou väzbou. Ak viacero obchodných programov vyhodnotí rovnaké výsledky týkajúce sa investičných možností, podnieti to reakciu.

Povedzme, napríklad, že fondy začnú na forexe nakupovať dolár, čím pozdvihnú jeho trhovú hodnotu o 1-2 %.  Ostatné programy vyhodnotia toto smerovanie a vyzvú analytikov k nákupu. Tento trend môže byť zvýraznený ak počítačový program berie do úvahy aj makroekonomický vývoj, napríklad vojnu na Ukrajine, voľby v Grécku alebo sankcie voči ruským oligarchom. Model berie do úvahy všetky tieto činitele a ďalej vyzýva analytikov na predaj eura a nákup doláru. Aj keď niekto nevie presne predpovedať vývoj. Index doláru narástol o 15 % v roku 2014 zatiaľ čo euro padlo na 12-ročné minimum.

Ďalšie nedávne bubliny aktív boli náhle a kruté.  Americký dolár narástol o 25 % v rokoch 2014 a 2015.  Burzy narástli o takmer 30 % v roku 2013, výnosy štátu padli na 200-ročné minimum v roku 2012 a zlato v roku 2011 narástlo na 1 900 dolárov za uncu. Ceny ropy narástli v roku 2008 na historické maximum na 145 dolárov za barel, napriek tomu že dopyt sa kvôli recesii znížil. Najškodlivejšia bublina aktív bol práve obchodovanie hedžového fondu s akciami krytými hypotékou. 

Ako spôsobili finančnú krízu

V roku 2001 znížil Fed úroky fondov na 1,5 % ako súčasť boja proti recesii. Počas poklesu trhu hľadali investori hedžové fondy, aby zvýšili ich zisky. Nízke úroky spôsobili nižšiu výnosnosť dôchodkových fondov. Manažéri sa zúfalo snažia zarobiť dosť natoľko aby dokázali zaplatiť svoje budúce investície. Výsledkom je obrovské množstvo peňazí investované do hedžových fondov. 

Do týchto fondov prúdilo ešte viac peňazí po tom ako sa ekonomika zlepšila v rokoch 2003 a 2004. Manažéri vytvárali stále rizikovejšie investície s cieľom získať výnosy na veľmi neistých trhoch. Stále viac a viac využívali exotické deriváty, napríklad cenné papiere kryté hypotékami. Zakladali sa na zväzkoch hypoték a vynášali vysoké zisky.

Vďaka nízkym úrokom si mohli špeciálne typy hypoték dovoliť aj noví majitelia domov. Burzu zaplavili mladé rodiny, ktoré si obyčajné hypotéky nemohli dovoliť. Dopyt po podkladových hypotékach sa zvýšil, pretože sa zvýšil aj dopyt po cenných papieroch krytých hypotékami. Vďaka depozitu klientov sa banky stali silnými investormi do hedžových fondov. Veľké banky si vytvorili svoje vlastné hedžové fondy. To bolo, až do roku 1999 kedy Kongres zrušil Glassov-Steagallov zákon, nelegálne. Banky teda vyvíjali tlak na oddelenie hypoték s cieľom donútiť ich požičať komukoľvek.

Bolo im jedno, či hypotéku splatia, pretože ich predali spoločnostiam Fannie Mae a Freddie Mac.

So znižujúcim sa počtom rozumných alternatívnych investícií sa zvyšovalo množstvo podobných ale riskantnejších investícií. Bolo teda oveľa pravdepodobnejšie, že všetky naraz padnú. Nervózni investori boli oveľa náchylnejší vybrať peniaze z fondov pri prvých náznakoch problémov. Výsledkom bolo mnoho nových ale aj skrachovaných hedžových fondov.

Do roku 2004 bol celý priemysel nestály a úroveň volatility veľmi vysoká. Výskum úradu pre analýzu hospodárstva o hedžových fondoch odhalil vysokú úroveň rizika. Zistenia boli potvrdené aj vo výskumoch v rokoch 2005 a 2006. (Zdroj: “Systemic Risk and Hedge Funds,” National Bureau of Economic Research, March 2005.)

Aj Federálna rezerva zvýšila v roku 2004 úroky na boj proti inflácií. V roku 2005 sa úroky zvýšili na 4,25 % a  do júna 2006 to už bolo 5,25 %.

So zvyšujúcimi sa úrokmi sa znížil dopyt po predaji domov.  Do roku 2006 ceny začali klesať. Najviac zasiahnutí boli majitelia domov, ktorí mali rizikové hypotéky. Veľmi rýchlo zistili, že cena ich domu je nižšia ako zaplatili.

Vyššie úroky zapríčinili vyššie splátky na špeciálnych typoch hypoték. Majitelia domov už nedokázali platiť hypotéku, ani predať dom, tak aby neprerobili, takže nedokázali vyplatiť hypotéku. Nikto nevedel ako to ovplyvní hodnotu podkladových derivátov. Takže banky, ktoré boli držiteľmi týchto derivátov, nevedeli či sú investície výhodné alebo nie. Snažili sa ich predať presviedčaním ostatných, že sa jedná o výhodné investície, no iné banky ich nechceli. Tiež sa ich snažili používať ako zábezpeku pre pôžičky. Banky si veľmi rýchlo prestali medzi sebou požičiavať peniaze.

V prvej polovicu 2007 začalo upadať niekoľko významných hedžových fondov s hodnotou niekoľkých miliárd dolárov. Ich investície boli v cenných papieroch krytých hypotékami. Celý pád bol spôsobený zúfalými pokusmi investorov znížiť riziko a zvýšiť zisk.

Pád banky Bear Stearns spôsobili ich vlastné dva hedžové fondy. V roku 2007 mala banka Bear Stearn vypísať svoju hodnotu na 20 miliárd dolárov v cenných papierov zabezpečených aktívami. Ale ich akcie boli kryté hypotékami. V septembri 2006, keď začali ceny domov klesať, banka začala strácať svoju hodnotu. Do konca roka 2007 mala banka hodnotu len 1,9 miliárd dolárov. V marci 2008 už nemali dostatok kapitálu na prežitie. Vtedy Fed poskytol fondy JP Morgan Chase, aby požičali banke Bear a zachránili ich pre bankrotom. 

To bol signál pre burzu, že hedžové fondy by mohli zničiť uznávané banky.

V roku 2008 zbankrotovali Lehman Brothers z rovnakého dôvodu. Investície do derivátov spôsobili ich pád. Nenašli žiadneho kupcu.

Bankrot bánk spôsobil prudký pokles indexu Dow Jones Industrial Average. Samotný pokles na trhu, znižovaním hodnoty spoločností a ich schopnosti vytvárať nové hedžové fondy na burze, je dostatočný dôvod na hospodársky pokles. Strach z neplnenia povinnosti platiť hypotéky zapríčinil to, že banky ustúpili od požičiavania si navzájom, čo vyústilo až do likviditnej krízy. To takmer spôsobilo koniec zvyšovania krátkodobého kapitálu, ktorý bol potrebný na prevádzku.

 

Zdroj: thebalance, owallstreet