Budúcnosť monetárnej politiky tkvie v Ázii.

0
10

Kvôli pandémii Corona vírusu podstúpili centrálne banky nemysliteľné opatrenia. Svetové centrálne bankovníctvo už nemusí byť ako doteraz

Ekonomický boj s pandémiou vrhol Áziu do čela reakcie na globálnu politiku. Vládny predstavitelia v dôsledku toho narúšajú zabehnutý precedens oveľa radikálnejšie ako kedykoľvek predtým. Vývoj v Ázii, obzvlášť karanténa, ktorú Čína zaviedla začiatkom januára sa dotkla svojím spôsobom aj zvyšku sveta. Centrálne bankovníctvo už nikdy nemusí byť také ako doposiaľ.
Pravdou je, že centrálna banka má najväčšiu palebnú silu, vďaka pozícii dolára vo svetovom finančnom systéme. Nasadením tejto palebnej sily, FED radikálne znížil úrokové sadzby na nulu, čím stabilizoval trhy a podporil banky. Dovolíme si povedať že ide o evolúciu a nie revolúciu. Kroky predsedu Jerome Powell -a sú založené na skúsenostiach z predchádzajúcej globálnej finančnej kríze.
Aby ste boli svedkami skutočne dramatických javov, stačí sa pozrieť na druhú stranu. Monetárna politika v Ázii vstúpila do ,,vôd, ktoré neodkryla ani Veľká Recesia, či finančný pokles Ázie v roku 1990. Kroky, ktoré urobili centrálne banky v Ázii, sú bezprecedentné a zároveň aj vplyv ich menových predstaviteľov nebol nikdy väčší.
Táto zmena sa prezentuje v dvoch kľúčových smeroch.

Tou prvou je záplava vyhlásení Ázijských monetárnych orgánov. V krajinách, ktoré boli do nedávna považované za ekonomickú nirvánu alebo sa nachádzajú pod priamym vplyvom Číny, a stali sa doslova eufemizom pre stelesnenie hospodárskeho rastu, došlo zo strany regulačných orgánov k poriadnemu zníženiu úrokových sadzieb. Nákladové úroky sú mikroskopické, pričom dosahujú takú hladinu, ktorá mala v minulosti slúžiť k zachovaniu sily priemyslu. Idea, ktorej sa ázijské centrálne banky, s výnimkou Japonska vysmievali, sa práve stáva realitou. Politici sa na druhej strane obávajú prudkého nárastu cien. Dopyt v Ázii kolabuje, tak ako sa to deje aj na západe. Infláciu sa nepodarilo dostať na požadovanú úroveň. Práve naopak, deflácia bola dominantným trendom v rokoch predchádzajúcich pandémii corona vírusu. Konzultantská spoločnosť Capital Econimics očakáva deflačný vývoj v Južnej Kórei, Thajsku a Taiwane.
Druhá manifestácia posilnenej úlohy Ázie na poli monetárnej ekonómie je menej viditeľná, no s rovnakým vplyvom. Predstavitelia FED-u si musia uvedomiť, že centrum ekonomického vplyvu sa posúva smerom k Ázii. Zároveň budú nútení pri rozhodovaní prikladať väčší význam na odohrávajúce sa udalosti v tomto regióne. Dôsledky sú ďalekosiahle.

V uplynulej dekáde nevenoval FED veľkú pozornosť udalostiam mimo USA. Dosť spravodlivé. Jej mandát od kongresu je venovaný domácej stabilite a maximálnej zamestnanosti. Čo ak sú tieto dva mandáty čoraz viac vystavené vplyvom zahraničných ekonomík – na čele s Čínou a jej pôsobeniu v ostatných krajinách Ázijského regiónu? Rýchlosť, akou sa ochorenie Covid – 19 rozšírilo naprieč celou planétou a prinútilo FED reagovať, vnáša do politiky FED-u otázku, či je jej čisto vnútroštátna politika opodstatnená.

V rámci krajín východu, nestelesňuje žiadna krajina ekonomický prepad tak ako Austrália. Krajina ktorá bola považovaná za držiteľa akéhosi elixíru, ktorý je umožnil preplávať bez recesie takmer 30 rokov. Koncom roka 2018 sa prezident Trump pripravoval na eskaláciu obchodnej vojny s Čínou. Medzitým však požiadal pri obede na Economic Club v New Yorku guvernéra FED-u Jerome Powell-a o osobný pohľad na jej ekonomický cyklus. Powell v tom čase uviedol poznámku, že ekonomický cyklus v Austrálii je “mŕtvy”. Podľa tónu jeho reči bola táto poznámka myslená zo žartu len čiastočne.
Zatial, čo guvernér Austrálskej centrálnej banky sa v takomto tóne nikdy nevyjadroval, mnoho ľudí z tejto krajiny áno. Dokonca vzišiel z týchto diskusií nový špeciálny ekonomický model, ktorý počítal s ázijským štýlom rastu pre západné politické inštitúcie. V skutočnosti expanzia stagnovala a RBA avizovala príliš nízku hladinu inflácie a možnosť poklesu úrokových sadzieb. Kvantitatívne uvoľňovanie bolo minulý rok schválené, no opäť si vyslúžilo kritiku odporcov, ktorý to vidia ako americkú a európsku nákazu. S prepuknutím pandémie sa do tohto procesu Austrália rapídne pustila. 19. marca skresala RBA úrokové sadzby na nulu a rozbehla formu QE, ktorej cieľom je udržať výnosy troj ročných dlhopisov na úrovni 0,25%. Tento prístup RBA prebrala od Bank of Japan. Corona vírus môže znamenať epitaf pre boom v Austrálii, a spolu s tým aj koniec idei, že bude krajina schopná viesť konvenčnú monetárnu politiku.

Pozrime sa na krajiny ako Indonézia, Filipíny a Južná Kórea. Prvá z nich má nešťastné skúsenosti s vyporiadaním sa s recesiami, či s ekonomickým sa prehriatím: ázijská finančná kríza zvrhla vládny režim a uviedla krajinu do občianskej vojny. Jakarta je odhodlaná predísť opätovnej situácii. Bank of Indonesia nezkresala sadzby na nulu. Tie ponechala n úrovni 4,5%- no udelila autoritu na nákup vládneho dlhu na primárnom trhu. Filipínska centrálna banka je na druhej strane jedným z kupujúcich na sekundárnom trhu. Pointou oboch krajín je poskytnúť vláde vyššiu fiškálnu silu na boj s pandémiou a posilnenie lokálnych mien. Obe majú aktuálne deficif domáceho účtu, čo ich robí obzvlášť náchylnými k strate záujmu zahraničných investorov. V Kórei sa rozhodli pre nákup dlhopisov ešte pred znížením sadzieb. “Nie je prekvapením vidieť niektoré z rozvíjajúcich sa ekonomík preberať postupy centrálnych bánk USA, Európy a Japnoska, pričom máme na mysli monetizáciu ich dlhu”. Deutsche bank 6. apríla uviedla: “Nie je zvyčajné vidieť centrálne banky podnikať takéto kroky ešte pred tým ako využili ostatné konvenčné nástroje monetárnej politiky”.

FED, ktorý v podstate už pred prepuknutím pandémie vyčerpal konvenčné nástroje menovej politiky, prevzal úlohu centrálneho bankára sveta. Klient – svet sa však signifikantne zmenil. Pokiaľ tento klient nevlastní banku, je dosť významným akcionárom. Čína sa podpísala až pod 40% svetového ekonomického rastu, pričom na Áziu pripadá až 70%. Ekonomika Číny je až 8-krát taká veľká ako v roku 2003, keď sa objavilo ochorenie SARS. Tento markantný rast stál za uvedomením si, že pokiaľ sa niečo stane v Ázii, tak to len tam neostane. Čoskoro sa to dostaví aj do USA. Lee Brainard, jeden z guvernérov FED-u predniesol v roku 2016 sériu prejavov, v ktorej opisoval spôsob, akým by sa mal FED pozerať na svet. Neskôr Craig Torres ozrejmil, čo znamená Čína pre USA. Teraz, v ére obchodnej vojny ako aj situácie okolo Covid-19, zdá sa byť šialené, že by boli globálne perspektívy hocikde, len nie v centre pozornosti.

V reakcii na zdravotnú krízu sa Čína zdržala znovu-objavovania “monetárneho kolesa”. People´s Bank of China pokračovala v stabilnom znižovaní úrokových sadzieb, no zároveň si sú aj vedomí opätovného navýšenia dlhu, ktorý je dôsledkom stimulov z roku 2008. Peking zredukoval požiadavky na kolaterál a presmeroval dodatočný kapitál malým a stredným podnikom. Fiškálna politika sa zmiernila, aj keď menej výrazne ako v USA či Japonsku. Nie je to tak, že FED v minulosti ignoroval alebo zanedbával globálne väzby. Počas ázijskej finančnej krízy zastavil zvyšovanie sadzieb a následne ich znížil po tom, čo éra rozvíjajúcich sa trhov viedla k zlyhaniu Ruska. Komunikácia bola v tomto prípade nejasná. To bolo ešte v období pred dot-plot grafmi či priamym usmerňovaním. Navyše sa len zriedka hovorilo priamo o udalostiach. Teraz je problematika vírusu plná komunikácie FED-u.

Textové záznamy z Federal Open Market Comitte počas prvej polovice roku 2003 poukazujú len na minimálnu pozornosť na SARS. Do veľkej miery to bola práve japonská deflácia ktorá si vyslúžila pozornosť vtedajšieho guvernéra Ben Bernanke-ho. Nebudeme vedieť skutočnú frekvenciu, koľkokrát bol Covid -19 súčasťou aktuálnej komunikácie, kým nevíjdu záznamy z FOMC. Môžete však očakávať, že to bude minimálne 33krát toľko ako v prípade SARS v prvej polovici roku 2003. FED síce môže zastávať rolu svetového finančného policajta, no rytmus neudáva len jedno “mesto”.

Zdá sa, že tieto trendy naberajú čoraz väčšiu silu, no FED spolu so svoji kolegami z odvetvia si musia dávať pozor na prípadný odpor. Centrálne banky totiž po finančnej kríze stali obetným baránkom pre spomalený rast. FED tvrdí, že hlavnou autoritou je kongres. Na zmiernenie strachu z možného zlyhania, by FED mohol zakomponovať do svojich kvartálnych ekonomických projekcií predstavu o tom, aké tempo rastu je potrebné na splnenie odhadov ekonomického rastu USA, zamestnanosti a inflácie. Kvantifikovaný navigátor pre svet, ktorý tak výrazne ovplyvňuje domáce podmienky, by sa extrémne hodil. Taktiež by vzal do úvahy realitu, ktorá akosi nie je v “móde”: Dalo by sa to charakterizovať ak obdobie, v ktorom sa hovorí o disfunkčnej globalizácii, no v prípade stanovenia ceny peňazí záleží viac na medzinárodných väzbách.

Ako to vyzerá s budúcnosťou Ázie? Je len ťažké si predstaviť, aké následky budú mať tieto nezvyčajné kroky centrálnych bánk. Akonáhle si vlády a držitelia dlhopisov zvyknú na takéto metódy, bude len veľmi náročné s nimi prestať. Prinajmenšom niektoré štátne dotácie a akty určené na boj s pandémiou ostanú v hre, To znamená, že tento rozpočet bude musieť byť nejakým spôsobom financovaný. Teraz keď sa Austrália pustila do QE, ako sa z neho potom vymaní? Otázka na Japonsko by znela, či sa mu to vôbec podarí. Do posiaľ sme nepočuli žiadne zmienky o exitovej stratégii.

Nezávislosť centrálnych bánk v Ázii nemá dlhú históriu. Krízové opatrenia sa môžu hlboko zakoreniť, pokiaľ bude o ne prejavený záujem. V prípade inflácie v Ázii sme svedkami graduálneho poklesu. Tempo, s akým sa ceny dvíhajú je blízke nule. Ceny, ktoré sa objavili po obrovských stimuloch sú teraz nepravdepodobné. To je jedna z ponaučení zo západného sveta po zotavení sa z veľkej Recesie. Pokiaľ vezmem do úvahy Áziu, tá s prihliadnutí na vyššie zmienené okolnosti vyzerá ako Amerika.

Zdroj: Bloomberg