Ďalšia finančná kríza sa už možno blíži

0
5

Aká je podľa Vás pravdepodobnosť, že môže prísť ďalšia finančná kríza? Túto otázku položila výskumná skupina z Oxford Economics 162 globálnym podnikom. Ich priemerná odpoveď bola 20 % v nasledujúcich dvoch rokoch.

To predstavuje dvojnásobok vnímaného rizika druhej globálnej vlny pandémie COVID-19 a bohužiaľ aj pravdepodobnosti objavenia prvej účinnej vakcíny.

Tento strach má už hmatateľné následky: prieskum z Oxfordu z minulého mesiaca preukázal, že strach potláča podnikateľské nálady viac než by podľa objektívnych údajov mal. „Naša analýza naznačuje, že veľká časť tohto prázdna je spojená s obavami z finančnej krízy“, povedal hlavný ekonóm prieskumu, Jamie Thomson.

Malo by sa to týkať najmä investorov, no nie preto, že by finančná kríza mala vypuknúť teraz, aspoň nie v takej sile ako v roku 2008. Minimálne dva ukazovatele zmierňujú toto riziko.

Po prvé, Federálna rezerva a ostatné centrálne banky dali jasne najavo, že spravia „čokoľvek“ (podľa toho, čo sľúbil Mario Draghi v roku 2012) aby zabezpečili fungovanie trhov aj počas pandémie. Marcové udalosti boli takým prípadom. V čase, keď zamrzol trh so štátnymi dlhopismi v USA, FED získal obrovskú podporu likvidity.

Po druhé, tento rok nie sú zdrojom hospodárskeho šoku banky. Tiež sú oveľa lepšie kapitalizované v USA a vo väčšine Európy ako v roku 2008. „Obrovské americké banky vstúpili do tejto krízy zo silnej pozície a Fed podnikol niekoľko dôležitých krokov s cieľom posilniť odolnosť bánk,“ povedal funkcionár Fed-u Randal Quarles. Inými slovami, slovami od spracovateľa finančných dát Morningstar: „Riziko insolventnosti a kapitálovej krízy v americkom finančnom systéme sa zdá byť tentokrát oveľa nižšie.“

Má to však aj druhú stranu – finančná kríza sa totižto neprejaví vždy pádom, tak ako to bolo v prípade Lehman Brothers. Finančné napätie sa niekedy objaví v rafinovanejšej podobe. Niektorí by však namietali či môžeme takúto situáciu vôbec nazvať krízou.  Kľúčovým bodom, ktorým sú si respondenti oxfordského výskumu istí je, že neustále napätie je ekonomicky vyčerpávajúce.

Hlavná ekonómka Svetovej banky, Carmen Reinhartová, si všimla jeden obrovský finančný problém, a to, že objem využívania úveru bol v mnohým inštitúciách obrovský aj pred koronakrízou. Počas webinára povedala: „ak sa pozriete na zraniteľnosť finančného odvetvia, je veľmi ťažké byť z dlhodobého hľadiska optimistický.

A čo viac, keďže pandémia pretrváva, naďalej je nemožné vypočítať rozsah potenciálnych úverových strát, ktoré spôsobil COVID-19, predovšetkým pretože rozšírená politika kontrolovaných úverov skrýva väčšinu škôd. „Napriek tomu, že banky nespôsobili krízu, nemôžu očakávať že ostanú bez ujmy,“ poznamenal Hyun Song Shin, hlavný ekonóm Banky pre medzinárodné zúčtovanie. „Bezprostredná likvidná fáza krízy momentálne dáva prednosť solvetnostnej fáze. Banky budú bez pochýb znášať následky.“

Veľké americké banky už navýšili svoje rezervy, aby boli schopné sa s tým vyrovnať. Carmen Reinhartová sa však obáva, že krajiny ako India alebo Taliansko sú menej pripravené. Extrémne nízke úrokové miery navyše znižujú výnosnosť bánk.

Ďalším problémom je vytvoriť model možných rizík z toho dôvodu, že v podobnej situácií sme po prvýkrát. „Krízy väčšinou vznikajú ako súčasť cyklu rozmachu a poklesu a investori vedia ako presne vyzerajú. Toto je však iné,“ dodáva Reinhartová. Môžu sa objaviť veľmi nepríjemné prekvapenia, pretože v súčasnosti sa stále viac finančných aktivít odohráva mimo bankového sektora, napríklad cez kapitálové trhy.

Napríklad príčina marcového zmrazenia štátnej pokladnice závisela od odvetvia, ktoré regulátori poznajú oveľa menej ako banky, od hedžových fondov. To, či sa úrokové miery zvýšia a v akom čase, môže vyvolať ďalšie podobné šoky. Ako Deutsche Bank povedala svojim klientom: „Vidíme zvyšujúce sa riziko finančných zvratov kvôli stále vyššiemu preceňovaniu aktív a narastajúcej úrovne dlhov.“

Taký zvrat si samozrejme nezaslúži do očí bijúce titulky ak ho porovnáme so všetkými ostatnými znepokojujúcimi správami. Investori by si však mali pamätať, že ak veritelia zareagujú na nenápadné navýšenie strát a hlavne, ak sa zľaknú nadchádzajúceho tlaku, podmienky úverov sa napriek politikám bánk môžu sprísniť.

„Výskumy už ukazujú značné sprísňovanie štandardov poskytovania úverov,“ poznamenal Shin. Alebo ako hovorí Reinhartová: „Pravdepodobnosť, že príde úverová kríza je veľmi veľká.“ Preto niet divu, že Oxford zistil, že obavy vo finančnom sektore ohrozujú istotu alebo že nádej, že ekonomické ozdravenie vo forme písmena V je čoraz menšia.