Dáta naznačujú, že americké firmy definitívne opúšťajú Čínu

0
151

Americké firmy vďaka obchodnej vojne opúšťajú Čínu. Kvôli pandémii koronavírusu sa tento trend ešte prehĺbi. Globálna poradenská firma Kearney publikovala v utorok svoj siedmy Reshoring Index , ktorý poukazuje na dramatickú zmenu 5 rokov trvajúceho trendu, čo sa odráža na výrobných dátach USA už z roku 2019. Ide o výrazné navýšenie podielu domácej výroby v USA oproti 14 exportujúcim ázijským krajinám, ktoré sú súčasťou štúdie. Najsilnejšiu ranu zaznamenali výrobné podniky, ktoré importujú z Číny. Minulú rok pristúpili firmy k aktívnej zmene dodávateľského reťazca, či už presťahovaním sa do juhovýchodnej Ázie z dôvodu predísť tarifám, alebo pristúpili k úplnému zrušeniu zásobovania sa z Číny.
“Pred tridsiatimi rokmi začali americkí výrobcovia vyrábať a získavať suroviny v Číne. Dôvodom bola samozrejme cena. Obchodná vojna však vniesla do tejto rovnice novú premennú a tou je riziko práve v podobe taríf a nebezpečenstvo narušenia importu z Číny. Tieto faktory podnietili firmy aby zakalkulovali tieto premenné do svojich výpočtov. COVID-19 vnáša do tejto problematiky ďalší faktor: resiliencia – schopnosť predvídať a adaptovať sa na nepredvídateľné šoky,” vysvetľuje Patrick Van den Bossche, partner v spoločnosti Kearney a spoluautor publikácie.

Subjektami, ktoré majú z tejto situácie prínos sú menšie krajiny Ázie na čele s Vietnamom. Okrem toho predovšetkým vďaka dohode Mexika, USA a Kanady na riešenie problémov s drogovými kartelmi si získava Mexiko čoraz väčšiu popularitu v zásobovaní.

Zdá sa, že v roku 2020 si obchodná vojna dala prestávku. Nanešťastie sa nám do cesty dostala globálna pandémia, ktorá sa rozšírila z provincie Hubei z Číny. Nový kmeň SARS koronavírusu v podstate uzatvoril hranice ekonomík západného sveta a spôsobil z verejných vzťahov nočnú moru pre Čínu. Navyše neboli firmy schopné získať vo februári svoje zásoby z dôvodu uzavretia tamojších firiem, čím sa podnikanie v USA takmer pozastavilo. Keď Čína začala fungovať, USA boli zasiahnuté pandémiou COVID-19. Dokonca aj keď by sa Číne podarilo plne zotaviť, USA uviazli v nákaze. Plné následky, či už ekonomického alebo sociálneho charakteru, ktoré pandémia koronavírusu spôsobí sú stále doposiaľ neznáme, uvádzajú autori štúdie zo spoločnosti Kearney. Akýkoľvek bude výsledok, je zrejmé, že status quo obchodu s Čínou pred prepuknutím pandémie je nepravdepodobné. Spoločnosť Kearnery predpokladá, že firmy budú nútené hlbšie premyslieť svoje dodávateľské stratégie ako aj celý dodávateľský reťazec.

Autori štúdie napísali, že očakávajú od firiem narastajúcu inklináciu k rozšíreniu rizika, vzhľadom na to, že odmietajú byť čisto závislí iba na Číne, keďže sa aj ich dotýka pandémia. Čína je dôležitou krajinou pre suroviny používajúce sa na výrobu Ibuprofenu, gumených rukavíc, chirurgických masiek, ventilátorov a pravdepodobne pre všetko čo poznáme. To, či sa jedná o vec národnej bezpečnosti, predkladajú senátori vrátane Josh-a Hawley-ho a Tom-a Cotton-a. Hrozba politického hnevu voči Číne, a to nehovoriac o pandémiách, ktorých pôvod je v Číne (prvá nákaza SARS má pôvod v Číne z roku 2002-2003), znamená, že firmy budú chcieť ošetriť riziká ohľadom svojich dodávateľských reťazcov. To neznamená, že sa totálne odkloníme od Číny. Znamená to však, že dni Číny, ako výrobného centra pre západný svet, sa skončili.

Reshoring index

Reshoring index porovnáva hrubý domáci produkt v oblasti výroby s dátami zo 14 nízko-nákladných ázijských krajín. Na posúdeniu amerického Reshoring indexu sa Kearney najprv pozerá na import produktov z Číny, Taiwanu, Malajzie, Bagladéšu, Pakistanu, Hong Kongu, Sri Lanky a Kambodže. Následne sa posudzujú údaje hrubej domácej produkcie v USA. Potom sa kalkuluje ukazovateľ MIR- čo je výsledok podielu prvého čísla druhým. Reshoring index následne predstavuje medziročnú zmenu vyjadrenú v bázových bodoch (1% = 100 bázických bodov). Čitateľ MIR je súčet hodnoty všetkých importovaných výrobkov z týchto 14-tich ázijských krajín, ktorý poklesol z 816 miliárd USD z roku 2018 na 757 miliárd USD v roku 2017, čo predstavuje 7% kontrakciu a to obzvlášť v období solídneho ekonomického rastu v USA. Podľa spoločnosti Kearney je táto kontrakcia takmer exkluzívne výsledkom poklesu importu z Číny. Tento prepad predstavuje až 17% a to hlavne kvôli tarifám. Jedinou cestou, ako sa USA stanú zaujímavými pre korporátne investície je dostať svoje náklady na cenovú úroveň s Čínou. USA však nemôžu Číne konkurovať cenou práce, výhodou však môžu byť korporátne dane, kvalifikovaná tzv. ,,blue colar´´ pracovná sila a implementácia environmentálnych regulácií, ktoré nenútia spoločnosti k nadmerným výdavkom na technológie a konzultantov, čo by si odkrojilo značnú časť z kapitálu firiem. Prezident Trump rád hovorí že tarify sú platené čínskou stranou. Skutočnosťou je, že sú to práve americkí importéri, ktorí platia clo v prístavoch. Na druhej strane čínsky partneri amerických spoločností trpia kvôli vyšším výdavkom za ceduľku ,,Made in China´´. Je zrejmé že to znižuje výhodu postavenia Číny ako centra exportu. Výsledný 98 bodový skok v Reshoring indexe predstavuje doposiaľ najväčšiu anualizovanú zmenu v prospech amerických firiem za posledných 5 rokov.

Vietnam za Áziu, Mexiko za Ameriku
Ďalším indexom, ktorý zostavila spoločnosť Kearney je CDI index (China Diversification index), ktorý monitoruje zmenu importu do USA z Číny a ďalších ázijských krajín. Čína je sále v tomto smere lídrom, no počas Trumpovej administratívy sa jej pozícia oslabuje. V roku 2013 bol podiel Číny v tomto indexe 67%. V druhom kvartáli v roku 2019 sa jej podiel prepadol na 56%, čo je pokles o viac ako 1000 bázických bodov. Z celkovej hodnoty, ktorý Čína stratila – 31 miliárd USD, absorboval až 41% Vietnam. Vietnam navýšil v roku 2019 svoj export do USA o 14 miliárd USD oproti predchádzajúcemu roku.

Mexiko je Čínou Ameriky
Tento rok publikovala spoločnosti Kearney NTFR index, ktorý monitoruje zmenu krajiny, z ktorej USA importuje tovar, do susednej krajiny Mexika. Index NFTR s kalkuluje ako pomer ročnej celkovej dolárovej hodnoty mexického priemyselného tovaru smerujúceho do USA vydelený dolárovou hodnotou vyrobeného dovozu zo 14 krajín Ázie, vrátane Číny. Od roku 2013 rastie tento index medziročne stabilne o 36% – 38%, čo znamená, že jeden USD z Ázie pripadá približne 37 centov z Mexika.

To sa zmenilo s USMCA

Boli sme svedkami ďalšieho nárastu vplyvu Mexika z 38% na 42%. Na dolárovej báze narástol celkový import z Mexika medzi rokmi 2017 a 2018 o 10%, z 278 miliárd USD na 307 miliárd USD a medzi rokmi 2018 a 2019 o ďalšie 4%, pričom celková hodnota importovaného tovaru dosiahla 320 miliárd USD.

„Dvere pre týchto povstalcov boli jasne otvorené prebiehajúcimi obchodnými spormi medzi USA a Čínou, pretože ich zisky boli hlavne v kategóriách výrobkov ovplyvnených tarifami,“ hovorí Yuri Castano, manažér Kearney a spoluautor štúdie. „Zrejme obchodná vojna prinútila americké spoločnosti začať premýšľať a pretvárať svoje dodávateľské siete.“

Zdroj: Forbes