Hedging a príklady, ako funguje

0
73

Hedging  a príklady, ako funguje

Ochráňte sa pred finančnými krízami

Anglický pojem hedge označuje investíciu, ktorej úlohou je ochrániť vaše financie pred rizikovou situáciou. Cieľom hedgingu je minimalizovať alebo vykompenzovať pravdepodobnosť, že vaše aktíva stratia na hodnote. Môžete si to predstaviť ako poistenie bývania. Každý mesiac platíte fixnú čiastku. Ak však váš dom vyhorí a s ním aj jeho trhová hodnota, váš jednorazový náklad je len spoluúčasť.

Stratégie hedgingu

Najpopulárnejším hedgom medzi investormi sú deriváty.  Finančné deriváty sú kontrakty, ktorých hodnota je priamo odvodená od reálneho aktíva, ktorým sú podložené. Najpoužívanejším derivátom je opcia. Opcia znamená právo kúpy či predaja akcie za vopred určenú cenu v určitom časovom intervale. Skúsme si spomínanú ochranu pred rizikom ukázať na príklade. Povedzme, že ste investovali do akcií. Predpokladáte, že cena bude rásť, ale chcete sa ochrániť pred vysokou stratou, ak cena rapídne poklesne. Ako hedge na toto riziko môžete využiť put opciu. Za pomerne nízky poplatok si môžete kúpiť právo predať akciu za pôvodnú cenu. Ak táto cena poklesne, uplatníte vašu put opciu a dostanete peniaze, ktoré ste investovali mínus poplatok za opciu. Diverzifikácia je ďalšou možnosťou hedgingu. Koncept diverzifikácie znamená, že vlastníte súbor aktív, ktorých ceny nerastú a neklesajú v súlade. Ak teda jedno aktívum „krachne“, neprídete o všetko. Príkladom diverzifikácie je, že veľa ľudí vlastní dlhopisy, na kompenzáciu rizík spojených s vlastníctvom akcií. Keď ceny akcií padajú, hodnota dlhopisov rastie. To však väčšinou platí len pre vysoko kvalitné korporátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky či dlhopisy. Hodnota dlhopisov s nižšou kvalitou, tzv. junkbonds, väčšinou klesá spolu s akciami, keďže obe sú považované za rizikové investície.

Hedging a Hedge fondy

Hedge fondy zvyčajne používajú veľké množstvo derivátov na redukciu rizika svojich investícií. Jedným z dôvodov je, že sú to väčšinou súkromné vlastnené fondy, ktoré vlády neregulujú do takej miery, ako podielové fondy – ktorých vlastníkmi sú zväčša verejne obchodované akciové spoločnosti. Hedge fondy platia svojim investičným manažérom podiel z výnosov, ktoré ich fond dosahuje. Keď hodnota aktív vo fonde klesá, často nedostanú nič. Toto je zaujímavé pre mnoho investorov, ktorí nemajú chuť platiť za správu aktív podielovým fondom bez ohľadu na investičné výsledky.

Na základe tejto kompenzačnej schémy majú manažéri hedge fondov vysokú motiváciu dosiahnuť nadpriemerné investičné výnosy. V prípade zlých výsledkov totiž môžu rýchlo prísť o miesto. Pri vysokých zárobkoch v dobrých časoch musia myslieť na to, že v budúcich obdobiach to môže byť úplne inak. Keď teda investujú koncentrovane a vo veľkom, môžu zarobiť vysoké sumy. Keď investícia nevyjde, neprídu o vlastné peniaze. Tento fakt znamená, že sú ochotní akceptovať veľké riziká. Vytvára to však aj neistú situáciu pre investora, ktorý môže prísť o životné úspory.

Hedge fondy a ich použitie derivátov zvýraznilo a prehĺbilo globálne ekonomické riziká krátko pred finančnou krízou v roku 2008. Manažéri fondov kupovali tzv. „credit default swapy“ na ochranu pred rizikom hypotekárnych záložných listov krytých nekvalitnými hypotékami. Kontrakt znamenal, že poisťovne (napríklad AIG) museli znášať následky, ak vysoko-rizikové hypotéky neboli splácané a zdefaultovali.

Toto poistenie vytvorilo pre hedge fondy falošný pocit bezpečia. Výsledkom boli, že kúpili viac hypotekárnych záložných listov, ako bolo rozumné. Riziko však bolo stále vysoké. Nepredstaviteľné množstvo nesplácaných hypoték poisťovne položilo. To bolo dôvodom, prečo federálna vláda bola nútená podať poisťovniam, bankám a hedge fondom pomocnú ruku. Koniec koncov, reálnym hedgom vo finančnom systéme bola vláda USA, krytá možnosťou zdaňovania, zadĺženia a „tlačenia peňazí“. Podobné riziko je momentálne čiastočne regulované, keďžeDodd-FrankWallStreetReformAct dostáva hedge fondy a ich rizikové deriváty viac pod dohľad.

Príklad

Zlato je štandardnou formou hedgu voči efektom inflácie. Dôvodom je, že zlato si drží svoju hodnotu, aj keď dolár klesá. Inými slovami, keď cena väčšiny vecí ktoré kupujete rastie, rastie aj cena zlata. Zlato je teda atraktívne ako ochrana pred kolapsom dolára. Dôvodom je, že dolár je aktuálne považovaný za hlavnú globálnu menu, pričom momentálne neexistuje žiadna vhodná náhrada. Ak by dolár „krachol“, zlato by sa mohlo stať novou globálnou rezervnou menou. To je však vysoko nepravdepodobné, keďže ponuka zlata je obmedzená. Hodnota dolára je zväčša odvodená od dlhov denominovaných v dolároch, nie peňazí ako takých. Avšak, nebolo to tak dávno, kedy bol platný zlatý štandard. V praxi to znamenalo, že väčšina veľkých mien mala svoju hodnotu krytú zásobami zlata. Historická asociácia zlata ako formy peňazí je jedným z dôvodov, prečo je to výborná ochrana pred hyperinfláciou či kolapsom dolára. Veľa ľudí však investuje do zlata ako spôsobu hedgingu pred poklesom hodnoty akcií. Výskum Trinity College v Dubline ukázal, že v cena zlata rastie v priemere 15 dní po páde akciového trhu. Zlato môže byť kúpené aj ako priama investícia, ak predpokladáte, že cena pôjde hore, či už kvôli nárastu dopytu, či poklesu ponuky. V tomto prípade investícia do zlata nie je považovaná za hedge.

ZDROJ:thebalance