Negatívne výnosy dlhopisov oživili obavy zo sekulárnej stagnácie

0
95

Negatívne výnosy dlhopisov oživili obavy zo sekulárnej stagnácie

S viac ako 10 biliónmi dolárov alokovaných v dlhopisoch naprieč celou planétou, ktoré značia negatívny výnos je viac než zreteľné, že sa dostávame do deflačného obdobia. Investori a politici sa právom obávajú, že globálna ekonomika spomaľuje rýchlejším tempom, ako sa predpokladalo na konci minulého roka. Víťazom medzi nemeckými a japonskými dlhopismi je jednoznačne Japonsko, ktorého výnosy sa dostali hlbšie do negatívneho výnosového teritória, s výnosom približne -0,08% v úvode apríla oproti Nemecku, ktorého výnosy dlhopisov boli na úrovni 0,03%. Napriek tomu nemá Nemecko ďaleko od dosiahnutia negatívneho výnosu -0,19%, ktoré zaznamenali nemecké dlhopisy v júli roku 2016 z dôvodu sekulárnej stagnácie, ktorá predstavovala odraz názoru expertov na aktuálny stav ekonomiky. Tento fakt podporuje hypotézu ,,japonizácie,, eurozóny. Isteže, to čo zažilo Japonsko je unikátna situácia čo do rozsahu spôsobených škôd, ktoré mal za následok krach akciovej burzy a prasknutie bubliny s nehnuteľnosťami v roku 1990. Okrem toho tu začínajú provokovať aj iné paralely, ako je rastúca demografická krivka. Dalo by sa tiež tvrdiť, že tieto paralely sa dajú aplikovať na podstatne obšírnejšiu čast rozvinutého sveta.

V dôsledky finančnej krízy bol rast úverov deprimovaný z dôvodu nadmerne dlhmi zaťažených domácností a firiem, ktoré freneticky splácali dlh aj napriek klesajúcim úrokovým sadzbám. Ide o bilančnú recesiu, ktorú presne takto identifikoval Richard Koo z Nomura Research Institute pri charakterizácii japonskej ekonomiky v štádiu po prasknutí ekonomickej bubliny. Po vzore Japonska Amerika a Európa zaviedli obdobný rozsiahly fiškálny stimul spolu s extrémne uvoľnenou monetárnou politikou. Keď sa zadĺženie verejného sektora výrazne navýšilo, zákonodarcovia sa stiahli do fiškálnej ortodoxie, podobne ako to opakovane robilo Japonsko od roku 1990. V roku 2016 sa dosiahol bod, kedy vláda a centrálne banky neboli schopné čeliť stagnácii. Potom prišiel Donald Trump a zaviedol nový fiškálny stimul.

Kombinácia reflačného impulzu tzv. Abenomics v Japonsku (Abenomics je program, ktorý predstavil v roku 2012 premiér Shinzo Abe a jeho vláda ako komplexný politický balík na oživenie japonskej ekonomiky pri zachovaní rozpočtovej disciplíny) a masívneho fiškálneho stimulu v Číne, pomohla nasmerovať ekonomický rast na tú správnu cestu. Porovnanie by sa nemalo príliš vzďaľovať, hlavne pokiaľ ide o porovnanie s USA. Tak ako poukázal Adair Turner v najnovšom článku pre Project Syndicate, bol fiškálny deficit USA financovaný prostredníctvom predaja dlhopisov privátnemu sektoru, zatiaľ čo Čína nepriamo financovala masívne nákupy dlhopisov komerčnými bankami. V Japonsku bol celkový nárast verejného zadĺženia financovaný centrálnou bankou. Okrem toho, výnosy 10-ročných amerických dlhopisov na úrovni 2,48% sú stále podstatne vyššie ako boli v júli 2016 (1,36%), narozdiel od nemeckých vládnych dlhopisov. To zreteľne signalizuje divergenciu medzi rastom USA a eurozónou.

Lepším prípadom by bola ,,japonizácia,, Číny, ktorá čelí najmasívnejšiemu poklesu obyvateľstva, ktorý je výsledkom troch dekád trvajúcej politiky ,,one child,, čiže iba jedného dieťaťa v rodine, a tak isto aj poklesu fertility. Na základe informácií Institute of International Finance, čínska populácia zaznamenala rast iba 0,5% od roku 2005, čo predstavuje pokles oproti 1,3% medzi rokmi 1980 a 1990. Rozhodnutie o zrušení politiky jedného dieťaťa v roku 2013 malo iba nepatrný účinok a je nepravdepodobné, že sa podarí otočiť klesajúci trend.

Institute of International Finance, ktorá vychádza z údajov United Nations, uvádza, že podiel pracujúcich v spoločnosti klesá od roku 2010 a do roku 2030 poklesne viac ako v rozvinutých trhoch. Seniori, ktorí predstavujú 10% populácie, budú do roku 2035 predstavovať až 20%. Demografia dáva značný impulz Pekingu pokúsiť sa presmerovať riadenie hospodárstva z investičného na konzumné. Čo sa týka miery úspor, tie poklesli z celkových maxím na úrovni 48% disponibilného príjmu z roku 2010 na menej ako 35% minulý rok. V minulosti viedla urbanizácia Číny k vyššej produktivite. No táto hnacia sila sa vzhľadom na klesajúcu pracovnú silu postupne vytráca. Výsledkom bude, že sa dopyt po nehnuteľnostiach, ktorý bol hlavným motorom hospodárskeho rastu v Číne, dostane pod značný tlak.

Všetky veľké svetové ekonomiky aktuálne čelia problému pomalého hospodárskeho rastu. Ponaučenie z poslednej krízy je, že iba masívny fiškálny stimul poskytne efektívny prostriedok na oživenie. Japonsko sa chystá tento rok zvýšiť spotrebné dane. Fiškálny stimul v Nemecku ostáva ortodoxný, zatiaľ čo politika fiškálnej expanzie v USA a hocikde inde je značne zložitá. Adair Turner v prípade spomaleného rastu preferuje opatrnú správu monetárneho financovania narastajúceho fiškálneho deficitu. Uvádza silný dôvod, no situácia si bude pravdepodobne vyžadovať extrémne deflačný scenár, aby presvedčil zákonodarcov na prijatie takéhoto radikálneho kroku.

 

 

 

Zdroj: financialtimes, financnenoviny