Yngve Slyngstad o Brexite, Číne a technológiách

0
118

Nórsky bilionár v rozhovore o Brexite, Číne a technológiách

Yngve Slyngstad, CEO najväčšieho štátneho investičného fondu na svete opisuje ako investuje do vnukov svojich vnúčat.

Nórsky vplyv na finančných trhoch ďaleko prevyšuje ekonomiku, ktorá je približne 1/10 veľkosti Nemecka. Biliónový investičný fond centrálnej banky má ropný príjem severských krajín vo verejných cenných papieroch a stal sa najväčším svojho druhu, ktorý vlastní približne 1,4% svetových akcií. Yngve Slyngstad vyrastal v Askare neďaleko Osla, získal niekoľko vysokoškolských titulov a oddal sa financiám v roku 2008, kedy sa stal generálnym riaditeľom Nórskej investičnej manažérskej banky.

56 ročný manažér porozprával Bloombergu, ako byť úspešným finančným manažérom, ako sa učí o čínskej ekonomike, o jeho obavách z informačných monopolov a na záver, prečo je investovanie aktívna záležitosť. Tak isto vysvetľuje jeho stratégiu investovania do súkromných spoločností, nehnuteľností a prečo jeho potenciálne zbavenie sa majetku ropných spoločností nemá žiadny súvis s klimatickými hrozbami.

“Cieľom fondu je mať 70% majetku v spoločnostiach a predpokladá sa, že tento trend bude do budúcna rásť. „S väčším fondom máte aj väčší priestor na chyby“ hovorí. „My máme vysokú toleranciu k risku“.

markets-cover-1901-2200Kresba na obálke Bloomberg Markets Február/Marec 2019: Kelsey Henderson

Bloomberg markets: Keď sa ľudia pozrú na Váš životopis, jedna vec ihneď upúta, máte 4 diplomy – z politiky, ekonómie, práva a obchodu. Prečo ste sa rozhodli študovať všetky odbory a urobiť si z nich diplomy, keď väčšina ľudí má jeden, dva alebo dokonca žiadny?

YNGVE SLYNGSTAD: Áno, a najlepšia časť z toho je, že väčšina mojich štúdií bola vlastne filozofia a nikdy som si to neuvádzal vo svojom CV – že mám diplom z filozofie. Prečo som si urobil všetky tie školy? Odpoviem jednoducho, je to odraz mojej zvedavosti, skutočný záujem učiť sa a čítať veľa kníh. Ja si nemyslím, že musíte nevyhnutne zúžiť škálu svojej odbornosti a už vôbec nie v investovaní. Investovanie je skutočne široká škála odbornosti. Je to všetko o budúcnosti, mať otvorenú myseľ bolo pre mňa asi to najdôležitejšie.

BM: Bol v tom nejaký plán študovať a robiť si všetky tie školy, kým ste sa stali investorom? Alebo ste sa len hľadali v živote?

YS: Najprv som študoval na právnickej fakulte a po dokončení som si uvedomil, že to nebude moja profesia. Po štúdiu a absolvovaní MBA boli financie jedna z možností, nie však jediná.

BM: Prečo Vás viac zaujali financie ako právo?

YS: Financie sú privilegovaná pracovná oblasť, je to ako gravitačné pole všetkého, čo sa v spoločnosti udeje. To znamená, že do veľkej miery je to o tom, že sa tešíme na skutočné dianie v spoločnosti a fakt je, že každá dimenzia, z ktorej je spoločnosť poskladaná, sa následne odráža v samotných cenách cenných papierov. Je to jasné prepojenie na ekonomiku. Stále hovorím: Nikdy nesmiete stratiť reálnu víziu, keď investujete. Nie je to o peniazoch, investujete do reálnych ekonomických aktivít.

BM: Keď sa spätne zamyslíte nad svojou kariérou, ovplyvnil alebo inšpiroval Vás nejaký konkrétny investor alebo filozofia?

YS: Vskutku nie. Predtým, ako som začal pracovať vo fonde, pomerne skoro som dostal možnosť byť členom ázijského akciového portfólia životnej poisťovne Storebrand. Väčšina peňazí tam bola posielaná externým manažérom a prostredníctvom tohto procesu vyhľadávania som zistil, že existuje veľa spôsobov, ako sa na túto prácu pozerať.

Tak isto sme boli otvorení a umožnili sme ľudom, ktorý pre nás pracovali, nasledovať svoj vlastný investičný štýl a využiť čo najlepšie svoje schopnosti, či už získavaním informácii priamo od vedenia spoločnosti, alebo prácou zo všetkými číslami.

BM: Čo si myslíte, je nejaký rozdiel v manažovaní peňazí dnes oproti minulosti, kedy ste v roku 1998 začínali Vy vo fonde, alebo ešte skôr v Storebrande?

YS: Je to stále o spracovaní informácii, avšak množstvo dostupných informácii každým rokom narastá a frekvencia týchto informácií je čoraz rýchlejšia. Musíte sa vedieť cez to dostať a vyhodnotiť, čo je relevantné. Je to veľmi náročné zistiť, kto má a kto nemá takúto schopnosť, ale myslím si, že je to jedna z možností, ako sa odlíšiť.

BM: Máte v hlave zoznam základných vecí, ktoré hľadáte?

YS: Zvykneme sa sústrediť viac na ľudí orientovaných na čísla a nie na „rečníkov“. Zameriavame sa tiež na veľmi kritických a sebareflexívnych ľudí. Byť investor je tak trochu o zvedavosti a to znamená, že musíte hľadať niekoho so zvedavou mysľou.

“Malá spoločnosť v malej krajine, vám môže poskytnúť väčší pohľad na fungovanie a rozvoj svetovej ekonomiky „

BM: Ako pokrokové technológie a umelá inteligencia zmenia investovanie?

YS: Môj osobný odhad je, že sa dramaticky zmení kvantitatívne investovanie a čiastočne risk-faktor investovanie, pravdepodobne viac ako tradičné aktívne manažovanie.

BM: Nechali ste sa počuť, že ste pozorovali ako dominancia veľkých technológií ovplyvňuje spoločnosť. Môžete nám to ozrejmiť ?

YS: Niektoré z našich najväčších investícii sú vo veľkých technologických firmách ako Facebook, Alphabet, Tencent, Alibaba a podobne. Časť ich obchodného modelu zachytáva informácie a monetizuje hodnotu týchto informácii. Je mi jasné, že v demokratickej spoločnosti, ktorá disponuje s takými informáciami, musia mať politické strany podrobné prieskumy. A pravdepodobne to bude v určitom štádiu znamenať nejaký druh regulácie. Nemyslím si, že sme našli rovnováhu, ako by malo byť spracovanie dát regulované. Viac rozprávania ako činov pre reguláciu veľkých technológii v USA by pomohlo.

BM: Vidíte to ako investičný risk v týchto spoločnostiach?

YS: Otázka je koľko hodnoty je už zahrnutej v cene. Pre väčšinu spoločností nie je životaschopné byť monopolom dlhé obdobie, určite nie monopolom na informácie.

BM: Čo robíte z ich podielom akcií?

YS: Prvá vec na zamyslenie je veľkosť týchto spoločností vo vzťahu k trhu vo všeobecnosti. Keď vidíte trhovú kapitalizáciu Facebooku, prevyšuje kombinovanú trhovú kapitalizáciu Ruska a Amazon skutočne prekrížil trhovú kapitalizáciu Brazílie. To nám signalizuje, že by sa oplatilo venovať viac času premýšľaním, ako tieto spoločnosti ovplyvňujú fungovanie ekonomiky a o ich dlhodobej ziskovosti, namiesto plytvania času premýšľaním o geopolitickom riziku. Je to o vývoji, ako sa spájajú ekonomiky, než jednoduché politické otázky, na ktoré sa snažíme zamerať.

BM: Sú nacenené správne?

YS: Bezpochyby, spoločnosti, ktoré prichádzajú s novými technológiami, narúšajú iné priemyselné odvetvia a spájaním našich ekonomík môžeme vidieť veľké výkyvy v trhovej kapitalizácii. Nie je žiadnym prekvapením, že títo internetoví giganti fluktuujú plus-mínus 30% v trhovej kapitalizácii. Ja by som nešpekuloval, čo je skutočná hodnota týchto firiem.

markets-feature-q&a-inlineFotograf: Kalpesh Lathigra pre Bloomberg Markets

BM: Niektoré z týchto spoločností ako Alibaba, Tencent operujú v Číne. Aký je Váš pohľad na príležitosti na Čínskom trhu?

YS: Náš štartovací bod je, že chceme zachytiť celosvetovú ekonomiku a tvorbu hodnoty, ktorú v ekonomike vidíte. Naša kombinované investície v Číne sú menej ako 3% portfólia. Myslím si, že tým, že Čínske HDP je oveľa percentuálne väčšie ako (svetové hospodárstvo), je prirodzené, že budeme chcieť investovať omnoho viac do čínskeho trhu. Hovorili sme to už dávno a keby ste sa ma na to isté spýtali 10 rokov dozadu, očakával by som, že budeme, mať oveľa väčšiu alokáciu investícii na čínskom trhu, ako v skutočnosti máme dnes. Rozvoj a investície tu boli menej rapídne, ako by som čakal, bez ohľadu nato, že ekonomika v Číne rástla približne 7% ročne. Výsledok môže byť, že nám potrvá trochu dlhšie dostať investície na čínsky trh v rozsahu relatívnom ku veľkosti ekonomiky. To primárne závisí od čínskych autorít, ako veľmi sa rozhodnú rozvíjať svoj trh a nie od nás, ako vnímame rast danej ekonomiky.

BM: Ak investičné tempo nebolo také rýchle, ako ste si predstavovali, je to kvôli štrukturálnym problémom, ktoré limitujú zahraničných investorov v Číne? Alebo nie sú príležitosti také, ako ste si predstavovali?

YS: Na politickej scéne je množstvo rozhodnutí, ako napríklad rola vlastníctva spoločností štátom, ktoré musia investori starostlivo zvážiť. Zahraničných investorov zaujíma jedna otázka ohľadne čínskeho trhu a ich spoločnosti a to: Koľko v skutočnosti zaplatia na dividendách. Doposiaľ bol pomer vo vzťahu k spoločnostiam v iných častiach sveta pomerne  reštriktívny. Na tento aspekt sa budú investori pri investovaní do čínskych spoločností pozerať oveľa pozornejšie. Druhou otázkou v súvislosti s čínskym trhom je správa a riadenie spoločností, čo je pre nás samozrejme kľúčovým záujmom na všetkých trhoch, ale najmä na nových trhoch.

BM: Aké otázky týkajúce sa správy a riadenia spoločností Vás trápia?

YS: Je to odlišné od spoločnosti k spoločnosti. Zaujíma nás predovšetkým rovnocenný prístup k akcionárom, tiež ako predstavenstvo riadi a manažuje spoločnosť, takže je to celý rad otázok.

BM: Koľko času ste strávili v Číne?

YS: Prvý krát som tam bol v roku 1987, celý týždeň som cestoval po krajine. Posledný krát som tam bol pred dvomi týždňami a chystám sa tam opäť o pár týždňov. Takže trávim dosť času v Číne a myslím si, že je to nevyhnutné, pretože do veľkej miery práve udalosti v USA a Číne hýbu trhom. Takže na tieto dva trhy musíte dávať extrémny dôraz.

BM: Aká je vaša typická trasa, keď cestujete do Číny ?

YS: Zvyčajne mám dve rozličné trasy: napríklad 4 dni v Pekingu iba mítingy, alebo 5 dní cestovania po krajine, pretože chcem vidieť čo najviac spoločností ako to je možné. Nenavštevujem tak často mestá ako je Peking, Šanghaj, Šen-čen, pretože Čína je enormne veľká krajina, a treba ju prejsť celú, čo väčšina ľudí ignoruje, myslím si.

BM:  Je z Vášho pohľadu CEO naozaj nevyhnutné navštevovať malé spoločnosti?

YS: Určite áno. Nezáleží nevyhnutne na tom, s kým máte stretnutie, avšak musíte mať vždy na pamäti, že investujete do reálneho businessu s výrobou, ktorá produkuje tovar a služby. V skutočnosti si musíte poskladať a dať dokopy všetky kúsky a zistiť, či Vám celkový obraz dáva zmysel, je to dôležitejšie, ako tzv. top-down proces (z hora nadol). Myslím, že to reflektuje ako funguje organizácia nášho fondu. Máme približne 100 externých a 150 interných portfólio manažérov a každý z nich robí individuálne investičné rozhodnutia. Máme len veľmi málo „top-down“ pohľadov ako oni vidia svet. Malá spoločnosť v malej krajine, vám môže dať väčší nadhľad ako sa rozvíja svetová ekonomika, ako keď trávite čas vo veľkej spoločnosti s najmodernejšou výrobou.

BM: Aká bola najzaujímavejšia téma, s ktorou ste sa vrátili?

YS: Každý krát keď tam idem, stretnem sa s našimi ľuďmi v čínskom office a držíme sa naplánovanej špecifickej témy. V roku 2017 to bola téma automatizácie a v roku 2018 svetové výrobné reťazce. Výhľad automatizácie bol z pomerne malého mesta v Číne, v tomto kontexte sa bavíme o meste s približne 3 miliónmi obyvateľov. Podľa miestnej vlády mesto so 414 výrobcami obuvi vyprodukujú viac ako 1 miliardu topánok ročne. Väčšina lepších hráčov sa preto zameria na automatizovanie výrobného procesu. Sledujem čísla a štatistiky a tie hovoria, že Čína zaberá stále väčší a väčší podiel vo výrobe topánok. Bežný pohľad by bol, že Čína bude modernizovať svoj hodnotový reťazec a prenechá výrobu topánok a textilu Bangladéšu, Vietnamu a podobne. Avšak nemusí to tak byť. Zistíte to len tak, že pôjdete do týchto relatívne malých miest, ktoré majú najväčšiu výrobu topánok na svete a urobíte si záver o tom, ako sa bude vyvíjať svetová ekonomika. Má to obrovské dôsledky pre tieto novovznikajúce trhy, aj práve na spôsob, akým premýšľate o Číne. Nezískate to len zo štatistiky výroby alebo makroekonomických údajov, ale tým, že sa objavíte v relatívne malom meste, ktoré má najväčších výrobcov obuvi na svete.

BM: Potom hľadáte spoločnosti, ktoré vyrábajú stroje na automatizáciu obuvi?

YS: Ľudia s ktorými cestujem sú analytici, alebo čínski portfólio manažéri. Oni už vidia, ktoré z nich sú výhercovia resp. ktoré z tých spoločností predstavujú dobrú investičnú príležitosť. Pozeráme sa na ne aj v inom aspekte: Čo budú v skutočnosti znamenať pre portfólio? Bude to to výzva pre rozvojové trhy, ak nedostanú túto extra produkciu?

BM: Môže návšteva Číny negatívne ovplyvniť Váš pohľad na Vietnam, alebo perspektívu Indie?

YS: Áno, a o to je práve pointa.

„Veľkou hnacou silou ekonomiky a našich investičných výsledkov je viac rozvoj technológií ako politické rozhodnutia“

BM: Jedna z vecí, o ktorej počuť často je finančná páka, ktorá je zabudovaná v čínskom pôžičkovom trhu. Bankový systém a tieňový bankový systém. Ako hodnotíte tieto druhy rizík v ekonomike?

YS: Zameriavame sa ne a skutočne analyzujeme, čo sa deje s celkovým financovaním Čínskej ekonomiky, tieňovým bankovníctvom, niektorí to volajú nezabezpečené pôžičky. Áno, samozrejme, znovu však hovorím, náš pohľad na trh je veľmi zriedkavo zhora-nadol. Snažíme sa nájsť niekoho, kto reálne pracuje v tejto oblasti a vidí čo sa tam deje. Zistili sme, že je veľmi užitočné mať kanceláriu v Šanghaji, človeka, ktorý sa pozerá na procesy v bankovom sektore a trávi minimálne polovicu svojho času skúmaním typov financovania, ktoré za posledné roky v Číne hrajú významnú rolu.

BM: Ďalším rizikom je obchodný spor s USA. Povedali ste, že vidíte potenciálne riziko, že sa z tohto sporu vynoria dva globálne dodávateľské reťazce. Čo si myslíte, kto bude ťahať za kratší koniec v prípade narušenia systému obchodovania?

YS: Aktuálne sú Čínska a Americká ekonomika veľmi prepojené a je veľmi náročne predpovedať ako sa to vyvinie, čo je podľa mňa pozitívne vo väčšom kontexte. Ak malé spoločnosti začnú diverzifikovať svoju výroby, čo sa už deje a je to primárne spôsobené trendom k väčšej miere automatizácie, bude to znamenať množstvo nových investičných príležitostí. Čo samozrejme bude ovplyvňovať ich ziskovosť. Nie je jednoduché vidieť krátkodobý a dlhodobý efekt týchto vecí.

BM: Čo očakávate?

YS: V novembri som cestoval do Číny pozrieť sa na špecifický problém ohľadom výrobného reťazca. Navštívili sme spoločnosť ako Foxconn a mnoho ďalších výrobcov polovodičov. Medzi USA a Čínou existuje istá deľba práce a výhody z globálneho výrobného reťazca v kľúčových komponentoch, čo bude viesť k ekonomickej logike a k potrebe vzájomne prospešného vzťahu medzi týmito veľkými ekonomikami. Myšlienka rozpadu na regionálne výrobné reťazce je podľa mňa málo pravdepodobná. Z našej perspektívy, ako fondu s dlhodobou orientáciou, je výrazný ťahúň ekonomiky a našich výsledkov rozvoj technológii a nie politické rozhodnutia. Väčšina ľudí v obchode teraz hovorí, že najväčší risk je obchodný spor medzi USA a Čínou, status EU a Brexitu a fiškálna sila niektorých krajín. Ale z dlhodobého hľadiska si nemyslím, že tieto riziká sú na prvom mieste našej agendy.

BM: Máte pomerne veľké investície v UK, ako veľmi sa obávate tejto neistoty ohľadom Brexitu?

YS: Mali sme to predpokladať už pred dvomi rokmi, že vrchol tejto neistoty príde. Dlhodobá perspektíva z nášho pohľadu je, že sme stále alokovaní v UK. Koľko budeme investovať sa nezmení v závislosti od výsledku tohto vývoja, pretože ak sa na to pozrieme v horizonte – 10, 20, 30 rokov – UK bude dôležitou ekonomikou v Európe a zostane v Európe.

BM: Keď máte $1 bilión v aktívach, ako to funguje na dennej báze?

YS: Najdôležitejším rozhodnutím pre nás je naozaj delenie medzi fixnými príjmami a akciami. Operujeme, pre všetky praktické dôvody, na súkromných trhoch. Máme síce nejaké nehnuteľnosti, ale v celkovom merítku sú to väčšinou akcie a fixný príjem. Dostali sme od vlastníkov fondu – nórskych ľudí, cez ich reprezentantov v parlamente na výkon mandátu – referencie v oblasti rizika,  ktoré hovoria o 70% v akciách a 30% vo vládnych dlhopisoch. V zásade máme veľa priestoru, ako to vyskladať. Takže prvé reálne rozhodnutie, čo sa týka týchto makro informácii je: Cítime sa komfortne s akciovým trhom dnes, s víziou všetkých trendov najbližších 5, 10, 15 rokov? Neznamená to, že sa nepozeráme na nič, čo vyplýva z top-down procesu, akurát musíme vedieť, do akej miery sme sebavedomí. Niektoré z týchto rozhodnutí sú pomerne veľké, nejde len o to, koľko % alokovať do akcií a dlhopisov, ale taktiež, ktoré divízie mať v rozvojových trhoch a podobne. Tieto rozhodnutia nie sú určené na trading ako taký, ale skôr nato, ako premýšlame o fonde najbližšie 3 roky alebo aj v 30-ročnom kontexte, čo je samozrejme veľmi náročné, ale mali by sme to robiť. Dôležitý je pohľad na 3 roky dopredu.

BM: Sú 3 roky teraz váš horizont?

YS: Snažíme sa nás do toho tlačiť, avšak raz za čas, potrebujeme aj 30-ročnú perspektívu pohľadu na risk v našom strategickom pláne. Z praktického uhla pohľadu si myslím, že väčšina vecí je na báze 3 až 5 rokov.

markets-feature-q&a-inline-2Fotograf: Kalpesh Lathigra pre Bloomberg Markets

BM: Vo svojom návrhu na rok 2017 pre Ministerstvo financií ste uviedli, že 23 mien by sa malo zredukovať len na 3: libra, euro a dolár. Pointa bola, že je príliš veľké menové riziko v akciovom portfóliu, prečo to teda duplikovať v dlhopisovom portfóliu? A po druhé, korelácia medzi dlhopismi Južnej Kórei a dlhopismi Nemecka je veľmi vysoká. Takže to nedáva zmysel držať juhokórejské alebo japonské dlhopisy.

YS: V liste sa v podstate hovorilo, že sme investori s vlastnou majetkovou účasťou. Hoci máme 70% v akciách, nie 100%, na dlhopisy sa pozeráme inak, ako keby sme mali 40% v akciách a 60% v dlhopisoch. Takže je správne povedať: „Nebudeme investovať do týchto mien kvôli diverzifikácii“. Ak v skutočnosti chcete diverzifikáciu, tak to je 70% v akciách a čo v skutočnosti diverzifikuje vaše akcie, sú vo veľkej miere americké vládne dlhopisy. V tomto prípade máte najväčšiu možnú diverzifikáciu pri trhových korekciách a vidíte ich ako bezpečné aktívum.

BM: To vyvoláva veľký problém o ktorom sa špekuluje. Vaši najväčší kritici hovoria: „ Toto je pre nich spôsob, ako prepašovať viac aktívneho manažmentu do systému.

YS: Úplne sme zhodili zo stola túto tému ohľadom aktívneho manažmentu. Po roku 2008 sme to už nevideli ako zaujímavý koncept. Z nášho pohľadu neexistuje cesta ako investovať bez toho, aby ste boli aktívny. Môžete byť viac aktívny v upravovaní preferenčného indexu, alebo môžete byť viac aktívny v selektovaní špecifických cenných papierov. Ako náhle poviete:“ Chcem mať X v určitej triede aktív,“ máte aktívny manažment.

„Áno, akciová burza ma problém, ale my ako investori na súkromných trhoch máme taktiež problém.“

BM: V akej pozícii ste teraz, čo sa týka nehnuteľností vo vašom portfóliu?

YS: V posledných 2 rokoch sme investovali menej do nehnuteľností. Trochu sme kupovali, trochu predávali. Máme nato 2 dôvody. Prvý dôvod je, že nehnuteľnosti nevidíme veľmi atraktívne v tomto štádiu trhu. A druhý je viac dlhodobý. Je náročné zvýšiť real estate sektor s fondom našich rozmerov. Vyžadovalo by si to veľmi veľkú organizáciu na nehnuteľnosti a jedna z dôležitých vecí, ktorú zvažujeme je, do akej miery sme ochotní vybudovať organizáciu nehnuteľností takýchto rozmerov. Aktuálne máme 2,7% v nehnuteľnostiach. Ak chcete mať triedu aktív, ktorá bude významná, je potrebne mať minimálne 5 až 10%, diskutujeme o tom, či sa vydáme touto cestou.

BM: Takže hovoríte, že potenciálne sa nikdy nedostanete nad 7% limit? Bolo by to príliš veľa?

YS: Je to jedna z vecí, ktoré práve riešime.

BM: A čo súkromné spoločnosti a infraštruktúra?

YS: Vždy sme hovorili, že súkromné spoločnosti nie sú pre nás samostatná trieda aktív. Bolo by to len rozšírenie nášho aktuálneho portfólia nehnuteľností. Hovorili by sme o tom, ako o nekótovaných cenných papieroch, nákupoch veľkých spoločností, ktoré nie sú evidované, ale sú stále obchodovateľné. Niektoré z týchto spoločností o ktorých rozprávam sú napr. Uber, AirBnB, atď., nebudú nacenené počas dňa na burze, ale to by nás až tak netrápilo, čo sa týka transparentnosti. V liste 2017 bola otázka ohľadom súkromných spoločností, keď ste to čítali pozorne, ministerstvo financií uviedlo, že nenavrhujeme súkromné kapitálové fondy, ale otvoríme sa viac pre nekótované akcie, ktoré sme už mali v mandáte. Predstavenstvo spoločnosti musí uviesť zámer, keď chce ísť na burzu. Preto sa ministerstvo financií pýta: Môžete zachytiť širšiu škálu aktuálne neobchodovateľných spoločností na burze? Pretože základnou otázkou pre nás zostáva, či nám samotný zoznam aktuálne poskytne niečo odlišného, čo je pomerne transparentná spoločnosť, stále obchodovaná, ale nie nevyhnutne prostredníctvom výmeny.

BM: Ale myšlienka je, že Nóri by mali vidieť do čoho investujete, veľa týchto spoločností sú akési čierne skrinky.

YS: Nemyslím si, že nevyhnutne sú. Čo ak máte taký vývoj, ako so Spotify v apríli 2018, ak by nešla na burzu s distribuovanými cennými papiermi, ale bola len obchodovateľná? Akurát sa musíte rozhodnúť, v ktorom bode kúpite spoločnosť. Ako môžeme donútiť burzu si uvedomiť, že dôležitá časť ich role je urobiť verejne obchodovateľné spoločnosti viac atraktívne? Ak trh bude pokračovať týmto smerom, kde väčšia a väčšia časť tohto spektra bude mimo burzy, tak áno akciová burza bude mať problém, ale my ako súkromní investori ho budeme mať taktiež.

BM: Množstvo spoločností, ktoré nejdú na verejne obchodovateľný trh, alebo dokonca aj spoločnosti, ktoré sú na trhu ako napr. Tesla, sa sťažujú na obrovskú kontrolu od úradov. Ako vybalansovať tieto dve strany?

YS: Je to jedna z otázok s ktorou bojujeme. Nie je to len otázka pre ľudí zainteresovaných vo finančných trhoch, ale taktiež pre vysoko postavených politikov. Je to v dobrom záujme každého, že máme mechanizmus pre obrovské spoločnosti, pretože sú najdôležitejšími entitami v spoločnosti. Byť riadený a mať vlastníctvo sa mení medzi rozličnými účastníkmi a s procesom, s ktorým sa každý cíti komfortne. Otázkou je, ako vytvoriť stimuly, aby spoločnosti chceli byť verejne obchodovateľné a nie naopak, ako to bolo v poslednej dekáde.

BM: Môže sa spoločnosť rozvíjať lepšie mimo trhu ako na trhu?

YS: Sú aspekty, ktoré sú pozitívne pre oba druhy. Niektorí tvrdia, že investori mimo trhu a investori na trhu sa odlišujú. Avšak v skutočnosti sú to tie isté inštitúcie, takže prečo by to malo byť pravdou?

BM: V roku 2016 začali peniaze z fondu odchádzať prvý krát. Bolo by rozumné zvýšiť alokáciu akcií nad 70%?

YS: Myslím si, že je to možné. Pozeráme sa nato každých 10 rokov. V roku 1997 fond začal so 40% v akciách. V roku 2007 bolo rozhodnuté mať 60% v akciách a v roku 2017 až 70%. Stále nie sme na 70%. Ale som si istý, že to bude otázka v roku 2027. S veľkým fondom máte aj veľa možností. Takže úlohou veľkého fondu je mať vyššiu mieru tolerancie voči riziku. Vláda už niekoľko rokov vyberá peniaze – nie len posledný rok – stále však máme fond, ktorý bude pravdepodobne rásť nasledujúcich niekoľko rokov. Ak by hodnota fondu začala klesať, myslím, že by sme redukovali akcie v portfóliu.

BM: Vyzerá to tak, že sa vám vo vnútri centrálnej banky darilo pomerne dobre. Prečo sa rozpráva o tom, že by ste sa mali stať nezávislými?

YS: Ak chcete mať skutočne veľkú mieru investícii v nehnuteľnostiach a infraštruktúre, vyžaduje si to oveľa viac ako 500 alebo 560 ľudí, ktorých máme dnes. A ak máte príliš veľa ľudí, nie je prirodzené byť v pomerne malej centrálnej banke.

BM: Ako vidíte Vy diskusiu na tému zbavovania sa ropných investícii?

YS: Otázka znie, chcete sa na to pozerať ako na kombináciu – ropný majetok v Severnom mori plus fond, alebo fond separátne. Ak vnímame fond separátne, nie je dôvod zbavovať sa ropných akcií. Ak kombinovane, dáva to samozrejme zmysel, reinvestovať do ropy. To je skutočne veľmi dôležitá otázka. Nie sú to klimatické problémy ani nič podobné, len to, že by sme sa mohli pozerať na fond v tomto, alebo väčšom kontexte.

BM: Každý štátny investičný fond, dôchodkový fond má svoje zúčastnené strany a vlastné obligácie. Existuje nejaký model, ktorý by ste chceli napodobniť?

YS: Náš fond má minimálne 3 ciele. Prvý z nich má za úlohu transformovať peniaze z ropného toku, má skôr stabilizačný charakter, voláme ho stabilizačný fond. Druhý je iba rezervný fond. Čo sa stane ak ceny ropy náhle klesnú? Budeme mať ihneď prostriedky na zastabilizovanie ekonomiky? Áno máme, presne nato je určený. V roku 2008-09 sa nikto nepýtal na nórsky bankový sektor. Fond bol prístupný dokonca aj keď nórske banky boli veľmi závislé na americkom dolárovom trhu. Všetky fondy boli pripravené na dotovanie dolára, ak by to bolo potrebné. Tretí je generačný fond a ten je pravdepodobne najdôležitejší z nich. Všeobecne veríme, že medzi nami nie je nikto, kto by mal nárok na tok príjmov zo Severného mora len preto, že príjmy prichádzajú počas našej generácie. Je to bohatstvo, ktoré tu bolo dávno pred tým, ako existovala naša generácia a je to bohatstvo, ktoré musíme chrániť pre naše vnúčatá a ich vnúčatá.

 

 

Zdroj: bloomberg, financnenoviny