Súboj Číny a USA na poli umelej inteligencie

0
72

Súboj Číny a USA na poli umelej inteligencie (AI)

Dôležitejšia je implementácia, nie inovácia. Tu má Čína veľkú výhodu.

pre FT: MARTIN WOLF

Koncom marca sme navštívili China Development Forum v Číne (CDF) už deviaty krát. Táto návšteva stimulovala môj súčasný pohľad na čínsku ekonomiku a politiku. No to, čo dáva návšteva CDF tú najvyššiu hodnotu je serendipita (šťastná náhoda). Tento krát v podobe stretnutia Kai-Fu Leea, bývalého prezidenta Google China a v súčastnosti vedúceho rizikového kapitálu čínskych technológií. Lee mi poskytol jednu kópiu svojej knihy, AI Superpowers: China, Silicon Valley and New World Order. Má prekvapujúci príbeh: po prvý krát od priemyselnej revolúcie nalieha, že Čína bude mať popredné postavenie vo veľkej transformácii ekonomiky – revolúcii v umelej inteligencii. Svoju knihu začína opisom čínskeho ,,sputnik,, momentu, keď Google DeepMind AlphaGo porazilo Ke Jie, najlepšieho svetového hráča tradičnej čínskej hry Go. Tento akt demonštruje kapacitu modernej umelej inteligencie. Následne vo svojej knihe uvádza moment, keď si USA uvedomilo, že už nie je lídrom v globálnej aplikácii AI. Originálny ,,sputnik,, moment nastal keď Sovietský Zväz vyslal satelit na orbitu v roku 1957. To následne viedlo k vesmírnym pretekom po roku 1960, ktorý vyhralo USA. K čomu povedú aktuálne preteky?

Lee netvrdí, že Čína bude v tomto odbore lídrom vo fundamentálnej inovácii. To však nemusí byť pravda, nakoľko už došlo k výraznému intelektuálnemu pokroku. Na čom najviac záleží je implementácia, nie inovácia. Tu zaznamenala Čína značné výhody. Za prvé – výsledky prác mnohých AI výskumníkov sú už dostupné online. Internet je unikátny nástroj šírenia intelektuálnych objavov a v neposlednom rade aj tých z oblasti AI. Za druhé – čínska hyperkonkurenčná a podnikateľská ekonomika žije podľa Zuckerbergerovho notorického motta: “move fast and break things.” Lee opisuje svet hrdlorezného biznisu a neomylných imitácií, ktoré umožnili Číne poraziť vedúce spoločnosti zo západu na ich domácom trhu. Prístup čínskych podnikov štýlom “pokus–omyl” je na ceste k zberu ovocia plynúceho z AI naprieč celou ekonomikou. Mohlo by to lepšie fungovať napríklad u autonómnych vozidiel, ako na bezpečnosti založenom prístupe na západe. Čínske roje sa môžu zdať neefektívne, no sú účinné. To je to, na čom záleží. Za tretie – čínska hustá mestská populácia spôsobila vysoký dopyt po zásielkových a iných službách. “Americké start-upy rady priľnú k tomu, čo poznajú: vytvoriť čistú digitálnu platformu, ktorá zastreší prenos informácií”, uviedol Lee. Čínske firmy si však v reálnom svete svoje ruky poriadne zašpinia. Snažia sa o integráciu online a offline svetov. Za štvrté – podpora Číny umožnila firmám predbehnúť existujúce služby. Takže Čína bola schopná vstúpiť do sveta digitálnych platobných systémov, zatiaľ čo západné krajiny stále využívajú zastarané technológie. Po piate – Čína má rozsah. Má viac používateľov internetu ako USA a Európa dokopy. Pokiaľ sú teda dáta dôležitým zdrojom pre rozvoj AI revolúcie, Čína ich má jednoducho viac, ako ktorákoľvek iná krajina. Po šieste – Čína má podporujúcu vládu. Lee citoval prejav Li Keqiang z roku 2014 na World Economic Forum v Davose, ktorý otvorene vyzval k masovej inovácii a masovej podpore podnikania. Vo svojom prejave, Deciphering China Ai Dream, Jeffrey Ding z Oxfordskej univerzity poukazuje na stratégiu State Council pre rozvoj AI technológií. Čínska vláda má ambiciózne plány a neváha podstúpiť riziko, aby ich dosiahla. Jedna z vecí, ktoré sa dajú v Číne robiť jednoduchšie ako kdekoľvek inde, je tvorba komplementárnej infraštruktúry. No a nakoniec, obyvatelia Číny sú oveľa viac uvoľnení čo sa svojho súkromia týka, ako obyvatelia západných krajín. Možno konštatovať, že čínsky lídri nevidia dôvod na individuálne súkromie (okrem toho svojho).

Takže, kde sa tieto preteky medzi USA a Čínou aktuálne nachádzajú? Lee poukazuje na štyri aspekty AI technológie:

  • internetová AI – technológia, ktorá zaznamenáva vašu aktivitu na internete,
  • biznis AI – umožňuje firmám efektívnejšie využitie informácií,
  • percepčná AI – AI, ktorá sleduje a vníma svet okolo seba,
  • autonómna AI– technológia, ktorá s nami interaguje v bežnom živote.

V súčastnosti sa Čína nachádza na rovnakej úrovni s USA v prvom aspekte, ďaleko zaostáva v druhej a mierne je popredu oproti USA v tretej, no a nakoniec ďaleko pozadu v poslednej AI technológii. Lee si však myslí, že do 5 rokov by situácia mohla vyzeral lepšie v prospech Číny. Podľa jeho názoru neexistujú žiadni iní konkurenti. Ding, však analyzuje tieto aspekty odlišne. Rozlišuje medzi hardwarom, dátami, výskumom a komerčným ekosystémom. Čína ďaleko zaostáva za USA vo výrobe polovodičov, no je pred USA v počte potenciálnych používateľov technológie a disponuje iba polovičným počtom odborníkov na AI a spoločností s AI oproti USA. Potenciál Číny je podľa Dinga polovičný oproti USA. Ding sa pozerá na AI ako na celok, zatiaľ čo sa Lee zameral na komerčné aplikácie. Historické skúsenosti poukazujú na to, že renty vytvorené vodcovskou pozíciou v dôležitých technológiách sú hodnotné, no zväčša nie permanentné. Takže to, ktorá krajina bude v danej technológii popredu, je vskutku dôležité. No ekonomický a sociálny dopad AI technológie je podstatne väčšou záležitosťou. Takou, ktorá je relevantná pre každú krajinu.

Tak ako zdôraznil Lee, pokrok v AI ponúka zisky. Nie len z osobného hľadiska, no predovšetkým dokáže vylepšiť procesy medicínskej diagnostiky, prispôsobiť štúdium na mieru študentom, spravovať energetické a transportné systémy, prispieť k férovým súdnym procesom a mnoho iného. AI však na druhej strane ohrozuje trh práce. Mnoho druhov zamestnaní, ktoré by mohla zvládnuť AI, vykonáva dnes skupina relatívne vzdelaných ľudí. Je dôvodné obávať sa, že AI akceleruje narastajúcu priepasť medzi príjmami jednotlivých skupín obyvateľov. Môže dôjsť k ešte väčšej koncentrácii moci a bohatstva u tých najbohatších. Najvýznamnejší dopad bude mať táto technológia na intenzitu vplyvu a sledovanie, ktoré umožňujú AI mobilné zariadenia a senzory. Big Brother od autora George Orwella nás môže neprestajne sledovať. Takáto perfektná kontrola môže byť atraktívna pre čínsku vládu. Pre mňa je to však nemysliteľné a myslím si, že aj pre miliardy ďalších.

Lee nalieha, že AI nie je to isté ako umelá inteligencia vo všeobecnosti. Skutočný supermozog je ešte v ďalekej budúcnosti. No aj napriek tomu, výzvy ktoré táto AI dokáže vytvoriť sú obrovské. Nezastavíme to. Na záver však môžeme konštatovať, že sme stvorili monštrum.

 

 

Zdroj: financialtimes, financnenoviny